Od mala ma fascinovala hudba. Pochádzam z Trebišova, úplne na východe našej republiky. Nemali sme prístup k „západnej“ hudbe, ani rádiu a u nás doma to ani nikto nevyhľadával. Takže som nemala potuchy, že existuje aj iná hudba ako hrajú v štátnom rozhlase 😊. Moja mamka nám však vždy vyspevovala. Spievali sme si hlavne v aute, keď sme sa presúvali na výlety či návštevy. Ako hovorí môj manžel folklorista, boli to hlavne „odrhlovačky“. Folkloristi majú svoj repertoár veľmi široký, preto nemajú radi piesne, ktoré pozná, počúva a spieva si bežný človek 😊. Nuž tak som si spievala odrhlovačky. Raz sme boli na koncerte Jiřího Štědroňa a on vyrazil medzi divákov a pýtal sa, bez čoho si nevedia predstaviť život. Mala som tuším 13 rokov. Ako naschvál, šiel rovno ku mne. Bez zaváhania som povedala – bez hudby. A aj naďalej si to myslím.
Zvláštnou zhodou okolností som sa v mojich 42 rokoch dostala do Mexika so súborom venujúcim sa tancom z Mexika (Magisterial) a môj drahý skonštatoval, veď spievať nejak vieš, budeš tam spievať slovenské ľudovky a rovno druhý hlas. No skoro mi oči vypadli z jamôk. Tak som sa začala učiť tie druhé hlasy, aj som sa to ako tak naučila. Najväčšia zábava bola, keď sme sa presunuli do Mexika a zrazu mi oznámili, že keď už som teda tam, tak nech skúsim aj tie piesne Mexika – Mariachi. Po španielsky som nevedela, ani slovo, pesničky som nepoznala. Jasné, že som to skúsila. Dostala som prepis nejakého bla bla bla bla a to som akože spievala – recitovala. Úžasná zábava. Ale tí ľudia boli tak vďační, že niekto z nášho kontinentu pozná a spieva ich melódie. Bolo to krásne. Po návrate som sa rozhodla, že keď mám v tom speve s kapelou El Caminante pokračovať, tak sa teda musím naučiť po španielsky a veru aj naučiť aspoň nejaké základy spevu.
A popri tom som zistila (okrem toho, že milujem španielčinu), že spev, najmä dlhých, ťahavých tónov, mi otvára srdce. Zrazu sa uvoľňujú emócie a spúšťa sa mechanizmus pokoja a pohody. Rýchle piesne sú fajn, keď je človek temperamentný, tak sa vyblázni. Ale tie lyrické, kde začne aj vibrácia, tak to je úplné odpojenie sa od mysle a napojenie sa na samého seba. Tie vibrácie ma rozvibrujú, všetky moje bunky začnú tancovať a zhluky, bloky, akékoľvek prekážky v mojom tele sa začnú rozpúšťať. Presne to isté so mnou urobí aj vibrácia nástrojov ako sú gongy a tibetské misky (nemusia byť tibetské, hlavne nech sú vibroakustické). A pridaná hodnota je v tom, že pri týchto vibráciách sa vypínajú podvedomé vzorce a človek ostáva v tomto smere čistý. Niekto nedokáže vypnúť myšlienky, ale každopádne podvedomie má v tej chvíli puazičku 😊.
Milujem tieto vibrácie, napĺňajú moje srdce láskou.
