Neviem či to tak bolo odjakživa, ale posledné polstoročie je v našej “modernej“ civilizácii mimoriadne dôležitá starostlivosť o vzhľad. Nemyslím teraz rôzne nezmyselné predražené módne značky, ale štíhlu líniu.
Ako dieťa som bola chudučká, vysmiata dievčina. Potom som relatívne vážne ochorela, nemohla som cvičiť, ani sa veľmi aktívne pohybovať. Bolo to obdobie puberty a zrazu sa na mňa nabalilo niekoľko kíl navyše (bola som taký súdok). U nás doma bolo veľmi dôležité byť štíhly. Mať kilá navyše sa považovalo a považuje za nechutné. Moja sestra mala to šťastie, že mohla zjesť aj slona a nepriberala. Ja som zasa vyzerala ako minislon a to, že sa nemôžem najesť čo mi hrdlo ráči, som brala ako trest. Okrem toho som počúvala, že to je nevkusné, že mám so sebou niečo robiť a podobné, nie príliš príjemné poznámky. Keď som mala 21, tak som sa kvôli láske rozhodla, že schudnem. Žila som len zo zmrzliny (tej som sa nedokázala vzdať) a jabĺk. Úplná paráda, schudla som 25 kíl a… Prehupla som sa do anorexie. Zasa bolo zle. Mala by si pribrať, vyzeráš hrozne, trčia ti len kosti. Vôbec som to neriešila, pretože som stále mala pocit, že som tučná. Až prišla zasa choroba. Keď som sa pozrela na svoje malé dcéry, tak som si povedala, že tu s nimi ešte chcem byť. Začala som sa stravovať relatívne normálne, aj keď diéta zanechala následky v podobe padnutých orgánov a pokazeného trávenia. Ako dôsledok operácií lekárov som sa dostala do prechodu príliš skoro. A zasa tá váha. Hormóny potom naozaj fungujú úplne inak. A ja som opäť pribrala. Nie nejak extrémne, ale pribrala. Prišiel ku mne niekto z rodiny (má šťastie, lebo má predispozície k štíhlej postave) a ťukol mi do tuku na ramennej kosti s otázkou: „Nepribrala si?“. Úplne som sa zahanbila a začala hľadať vhodné diéty, čo je po prechode u žien trochu komplikovanejšie. Nezamyslela som sa nad tým, či to prekáža mne.
A teraz som mala podobný zážitok. Tento náš novodobý a perfektne vyšľachtený vírus si ma našiel na dovolenke. Môj organizmus bol značne vyčerpaný, tak som to schytala od nejakého dobráka, ktorý cestoval na dovolenku chorý. Ako na potvoru, neboli to len horúčky, ale ja som mala bonusovo gastro -intestinálny vírus. Bolo to peklíčko, nevedela som či si mám skôr sadať na misu, alebo ju objímať. A hneď niekoľko žien mi povedalo, že by sa im zišiel taký vírus, aspoň by schudli.
Tak a toto je tá podstata, ktorú ja neviem pochopiť. Ako je možné, že dôležitejšie ako zdravie je to, že chcem schudnúť? Tri týždne som existovala na ryžových chlebíčkoch, kým sa to začalo trošku lepšiť. Prečo je pre nás tak dôležité, aby sme nemali kilá navyše? Je samozrejmé, že veľká nadváha spôsobuje zdravotné problémy a je dobré to riešiť. Ale prečo váhu riešia už malé, dvanásťročné dievčatá. A riešia ju potom celý život. Niekto má proste iný metabolizmus a každé jedlo sa naň „prilepí“. A niekto mal šťastie a môže do seba dať hocičo. Často som počula pri pohľade na plnšiu ženu: „Fuj, to je nechutné.“ Haló! Čo je na tom nechutné? Čo ty o nej vieš?
Najdôležitejšie je ZDRAVIE. Kašlite na to, čo vám diktuje okolie. Najdôležitejšie je, aby ste sa vy cítili dobre. Ak sa vám kvôli váhe ťažšie dýcha, či horšie chodí, tak je jasné, že by bolo dobré s tým niečo urobiť. Ale ak chcete schudnúť, aby vám lepšie sedeli obtiahnuté šaty a mohli ste si dať fotku na sociálnu sieť, tak tu niečo nie je v poriadku a tiež by ste to mali riešiť 😉
Je čas začať sa na seba pozerať svojim srdcom a akceptovať sa. Už je čas.
